Štyri krajské divadlá prinášajú s podporou Košického samosprávneho kraja svoje predstavenia priamo do miest a obcí Košického kraja. Od septembra do novembra navštívia desiatky lokalít, kde ponúknu program pre deti, rodiny, komunity, školy aj dospelých divákov. Na cestách sa predstavia Spišské divadlo, Bábkové divadlo Košického kraja, Krajské divadlo Romathan a Thália Színház – krajské divadlo , ktoré privezú obľúbené rozprávky, hudobno-divadelné programy aj inscenácie pre širokú verejnosť. Projekt „Divadlá Košického kraja vyrazili na cesty!“ približuje divadelné umenie ľuďom v celom regióne a prináša kultúrne zážitky priamo do komunít. Stačí si vybrať predstavenie vo vašom meste a vyraziť za divadlom. 🎭🚍 Konkrétne informácie o jednotlivých predstaveniach, termínoch a možnostiach zakúpenia vstupeniek nájdete na webových stránkach jednotlivých divadiel: www.spisskedivadlo.sk , www.bdke.sk , www. romathan.sk , www.thaliaszinhaz.sk . Ponuka zájazdových predstavení: Spišské divadlo 04.09.2026 o 18:00, Veľké Kapušany (Park) – Gulliverove cesty (široká verejnosť, verejné) 05.09.2026 o 14:00, Košice (Detské dopravné ihrisko) – Gulliverove cesty (široká verejnosť, verejné) 14.09.2026 o 16:00, Košice (pred OC Galéria) – Gulliverove cesty (široká verejnosť, verejné) 09.10.2026 o 15:00, Košice, KVP – Gulliverove cesty (široká verejnosť, verejné) 19.11.2026 o 19:00, Raslavice (Divadlo NA SKOK) – Kubo (dospelí, uzavreté/objednané) Bábkové divadlo Košického kraja 05.09.2026 o 17:00, Smižany (park pred Kultúrnym domom) – Guľko Bombuľko (široká verejnosť, verejné) 12.09.2026 o 18:00, Požarevac, Srbsko (Culture Center) – Filipko a ježibaba (široká verejnosť, verejné) 19.09.2026 o 15:00, Trebišov (areál múzea) – Guľko Bombuľko (široká verejnosť, verejné) 20.09.2026 o 14:30, Michalovce (areál hvezdárne) – Čert a Kača (široká verejnosť, verejné) 23.10.2026 o 18:00, Niš, Srbsko – Koza odratá a jež (rodiny s deťmi, verejné) 20.12.2026 o 15:00, Rožňava (MD Actores) – Mauglí (rodiny s deť
12+ (násilie, strach) Znovu uvedenie legendárneho filmu Avengers: Endgame od Marvel studios. Avengers: Endgame je americký superhrdinský film z roku 2019 založený na superhrdinskom tíme Avengers z komiksov Marvel Comics. Film produkovalo štúdio Marvel Studios a distribuovalo štúdio Walt Disney Studios Motion Pictures. Je priamym pokračovaním filmu Avengers: Infinity War (2018) a 22. filmom v rámci filmového vesmíru Marvel Cinematic Universe. Vo filme sa preživší členovia Avengers a ich spojenci pokúšajú zvrátiť Thanosove činy z filmu Infinity War, ktoré zničili polovicu všetkého života vo vesmíre. Film celosvetovo zarobil skoro 2,8 miliardy dolárov a je druhým najziskovejším filmom všetkých čias. Vstupenky si môžete kúpiť online alebo priamo na mieste pred podujatím. Súčasťou konečnej ceny vstupenky je aj manipulačný poplatok 0,5 € pripočítaný v platobnej bráne alebo v pokladni ku každej vstupenke. V prípade storna je tento poplatok nevratný.
Výstava približuje slovenské väzby významného českého skladateľa Jaroslav Ježek patrí k výrazným osobnostiam českej hudobnej kultúry 20. storočia. Jeho meno sa spája predovšetkým s Osvobozeným divadlom a spoluprácou s Jiřím Voskovcom a Janom Werichom. Menej známe sú však jeho väzby na Slovensko a kontakty so slovenskou inteligenciou. Práve tejto téme sa venuje výstava Jaroslav Ježek a Slovensko , ktorá bude od 22. septembra sprístupnená vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach . Výstava predstavuje prvé komplexné spracovanie Ježkových väzieb na Slovensko . Prináša doteraz nezverejnené archívne dokumenty a fotografie súvisiace najmä s jeho pobytmi v Košiciach a Štóse , ako aj materiály približujúce jeho osobné, umelecké a spoločenské kontakty so slovenským prostredím. Výstava tak otvára menej známu kapitolu života a tvorby osobnosti, ktorej význam presiahol hranice českého kultúrneho prostredia. Osobitne je zohľadnený regionálny rozmer výstavy. Ježkove kontakty s Košicami a Štósom predstavujú konkrétnu súčasť kultúrnych väzieb medzi českým a slovenským prostredím a zároveň pripomínajú, že kultúrne kontakty prvej polovice 20. storočia nevznikali iba v hlavných kultúrnych centrách. Výstava ich približuje prostredníctvom konkrétnych dokumentov, fotografií a historických súvislostí. Autorom textovej časti výstavy je historik Mgr. Martin Konečný, PhD., ktorý sa dlhodobo venuje problematike Osvobozeného divadla a jeho prepojeniu na slovenské prostredie. Grafický a vizuálny koncept výstavy pripravila grafička Mgr. art. Barbora Kopnická. Na prezentáciu témy sa využil aj fond hudobného oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia , ktorý obsahuje diela Jaroslava Ježka – hudobniny, zvukové nahrávky a odbornú literatúru. Knižničné materiály tak dopĺňajú archívne pramene a vytvárajú priestor na pohľad na Ježkovu osobnosť nielen prostredníctvom jeho životného príbehu, ale aj jeho hudobnej tvorby. Výstava je súčasťou programu Dní českej kultúry 2026 . Realizovaná je v rámci proje
Príbeh Júlie Bartuszovej, rodenej Némethovej (1904, Okoč – 1990, Štúrovo), patrí k tým zriedkavým osudom, v ktorých sa umelecká tvorba nestáva profesiou ani vedomou životnou voľbou, ale prirodzeným zavŕšením životnej skúsenosti. Maľovať začala až po sedemdesiatom roku života, keď od svojich detí dostala olejové farby. Zdanlivo nenápadná udalosť sa stala impulzom k vzniku rozsiahleho maliarskeho diela, ktoré dnes predstavuje jedinečný príspevok k slovenskému insitnému umeniu druhej polovice 20. storočia. Júlia nebola školenou maliarkou. Nepoznala akademické pravidlá kompozície ani dobové umelecké teórie. Jej tvorba nevznikala z potreby vstúpiť do sveta umenia, ale z potreby rozprávať. Sama opakovane zdôrazňovala, že ku každému obrazu sa viaže konkrétna spomienka, udalosť alebo zážitok. Obrazy pre ňu znamenali samostatné vizuálne kapitoly osobného príbehu. V tomto zmysle možno jej tvorbu chápať ako maliarsku autobiografiu, v ktorej sa individuálna pamäť premieňa na kolektívnu skúsenosť generácie vyrastajúcej na vidieku začiatkom 20. storočia. Jej výjavy zachytávajú dedinské dvory, hospodárske zvieratá, svadby, rodinné oslavy, lesy, rybníky či detské spomienky. Pri bližšom pohľade však nejde o jednoduché dokumentovanie reality. Júlia Bartuszová nemaľuje to, čo vidí, ale to, čo si pamätá. Čas sa v jej obrazoch nerozvíja lineárne. Jednotlivé udalosti sa vracajú ako intenzívne vnútorné obrazy. Perspektíva sa podriaďuje rozprávaniu, mierka predmetov emocionálnej dôležitosti a kompozícia logike spomienky. Práve preto jej maľby prekračujú rámec tradične chápaného insitného maliarstva. Popri spontánnosti a bezprostrednosti ľudového výtvarného prejavu v nich nachádzame aj zvláštnu snovosť a poetickú transformáciu skutočnosti. Svet každodennosti nadobúda charakter vnútorného divadla, v ktorom sa realita prelína s predstavou, spomienkou a túžbou. V tomto ohľade možno jej dielo vnímať ako pozoruhodný prienik insitného umenia a osobitej podoby magického realizmu. Mimoriadnu hodnot
