Čaká vás večer plný živej rómskej hudby, energie, tanca a radosti! Na jednom pódiu sa stretnú dve kapely, ktoré spája láska k rómskej hudbe, no každá z nich k nej pristupuje po svojom. TERNE ČHAVE sú fenoménom českej aj európskej hudobnej scény a zároveň najstaršou fungujúcou českou rómskou kapelou. Na hudobnej scéne pôsobia už od 80. rokov a svoje rómske korene nikdy neopustili. Ich hudba však nie je len o tradičnom folklóre. Od folku cez world music sa postupne prepracovali až k vlastnému štýlu, ktorý výstižne nazvali Rom’n’Roll. V ich tvorbe sa miešajú rómske hudobné motívy, rock’n’roll, energia ulice aj osobité texty o láske, identite, živote, práci, peniazoch… a pokojne aj o haluškách. Za album More, love! získali v roku 2009 prestížne české hudobné ocenenie Anděl. Ich koncerty sú plné energie, pozitívnych emócií a tempa, pri ktorom je jednoducho ťažké zostať sedieť. O GADŽE BAŠAVEN v preklade „Nerómovia hrajú“ – je skupina gádžov, ktorých spája nadšenie pre rómsku hudbu a tanec. S láskou prezentujú pestrosť rómskej hudby a hrajú prevažne tanečný repertoár rómskych piesní – starých aj nových, slovenských, rumunských či maďarských. Cimbal, husle, kontrabas, gitara, akordeón, spev, tanec a perkusie. Ich muzika je o rovnosti, radosti z inakosti, ohni, tanci, láske a priateľstve. Je to hudba, ktorá vás vytrhne z kancelárskej stoličky a posadí do pestrofarebného koča, ktorý dnes večer jednoducho nezastavuje. A keďže hudba spája, O Gadže Bašaven prinášajú rómsku kultúru aj medzi deti a mladých v rámci projektu Aven Jekhetane. LINE UP: 19:00DOOR 20:00 O GADŽE BAŠAVEN 21:30 TERNE ČHAVE
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
