Pozývame vás na komentovanú prehliadku, ktorá skladá príbeh židovskej Bratislavy do zrozumiteľnej mozaiky – od prvých stôp komunity, cez vyhnania a návraty, rozkvet učenosti a náboženského života, až po tragédie 20. storočia a živú pamäť dneška. Pôjdeme miestami, kde sa dejiny neraz odohrávali: popri zaniknutých synagógach, v uličkách Podhradia, miestami, kde sa zrodili veľké mená európskeho židovstva, ale aj tam, kde svoj život prežili rodiny, ktrorých mená dnes nepoznáme. Začneme vo Františkánskej záhrade (Uršulínska/Františkánska). Tu si priblížime, kedy a prečo Židia prišli do Prešporka: kedy sem prichádzali prví kupci a remeselníci, lákaní polohou pri obchodných cestách. Komunita si postupne utvárala vlastné štruktúry, modlitebne a cintorín – a s nimi aj špecifickú kultúrnu a náboženskú identitu, ktorá mesto obohacovala. Postupne sa presunieme cez Nedbalovu, Panskú a Židovskú ulicu smerom na Zámockú a Zochovu. Náš príbeh však nebude len o kontinuite. V rannom novoveku prichádzajú obdobia napätia, zákazov a vyhnaní. Židia boli z Prešporka viackrát vytlačení – niekedy na roky, inokedy na desaťročia. Na prehliadke vysvetlíme dôvody týchto opatrení: od náboženských a politických tlakov až po ekonomické konflikty. Ukážeme, ako sa komunita vždy znovu vracala, obnovovala modlitebne a školy, a ako sa mesto menilo spolu s ňou. Pripomenieme si aj veľké požiare, ktoré Podhradie opakovane ničili a prerušovali miestnu kontinuitu - miesta, kde pulzoval každodenný život mnohých židovských rodín. Požiare nebrali ohľad na vierovyznanie; brali domovy, živobytia a pamäť ulíc. Na mieste si porozprávame, ako sa táto časť mesta po pohromách vždy znovu dvíhala – a ako neskoršie asanácie navždy zmenili jej tvár. Dôležitou kapitolou budú zaniknuté synagógy a menšie modlitebne. Povieme si, ako vyzeral náboženský život, čo znamenal rozdiel medzi ortodoxnou a neologickou vetvou, a prečo práve rozmanitosť tradícií robila bratislavské židovstvo tak pestrým. Porozprávame sa o odkaze Chatama
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
