22. októbra, štvrtok · 19:00 – 20:11 · Dom kultúry Lúky
Klenoty žánrového filmu: ROZUM A CIT
InéVstupnéExteriér
r. G. Oakley, US, 2026, slovenské titulky, [12] , strach, 131 min. Rozum a cit, nesmrteľná klasika podľa rovnomenného románu Jane Austenovej, znova ožíva na plátnach kín. Rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré si na ceste za šťastím vybrali úplne odlišných sprievodcov. Jedna hlavu, druhá svoje srdce. Elinor (Daisy Edgar-Jones) a Marianne (Esmé Creed-Miles) Dashwoodové sú mladé, krásne a slušne zabezpečené dievčatá, ktorým ku šťastiu chýba už len láska – tak, ako to v ich veku býva. Ich vyhliadky sa však dramaticky zhoršia, keď po smrti otca prestane platiť, že sú finančne zaopatrené. Z pohodlia rozľahlého rodinného sídla, ktoré pripadlo v dedičstve otcovmu synovi z predchádzajúceho manželstva, sa spolu s matkou (Caitríona Balfe) sťahujú do omnoho skromnejších podmienok – do vidieckeho domčeka, ktorý drží pohromade len silou vôle. Viac než stratu rodného sídla však Elinor ľutuje to, že v dôsledku sťahovania opúšťa aj charizmatického Edwarda Ferrarsa (George MacKay), príbuzného nových majiteľov. Tento stav mysle ju silno znepokojuje aj preto, že si zakladá na svojom racionálnom prístupe k svetu, lásku nevynímajúc. Sestra Marianne je z úplne iného cesta – so srdcom na dlani je pripravená odovzdať sa každému, kto oň prejaví záujem. Tým šťastným sa stáva očarujúci John Willoughby (Frank Dillane). Hoci jej staršia a rozumnejšia sestra radí opatrnosť, Marianne ide strmhlav láske naproti. Zaručí človeku životné šťastie rozum, alebo cit? To budú musieť obe zistiť samy.
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
