18. októbra, nedeľa · 19:00 – 20:00 · Dom kultúry Lúky
Be2Can: SPASENIE
InéVstupnéExteriér
r. E. Alper, TR, 2026, české titulky, [15] , diskriminácia, násilie, strach, 120 min. V odľahlej dedine na východe Turecka je komunita rozdelená na dve časti kvôli desaťročia starému sporu o pôdu. Hazeranovci žijú v hornej časti dediny, zatiaľ čo Bezariovci kedysi obývali jejdolnú časť, no boli prinútení odísť do vyhnanstva. Po ich návrate sa začínajú šíriť zvesti, že Bezariovci majú v úmysle ukradnúť Hazeranom ich pôdu. Kým vodca Hazeranov, šejk Ferit, presadzuje pokoj, kompromis a spolužitie, jeho nepokojný brat Mesut volí inú cestu. Prenasledovaný nočnými morami, ktoré považuje za prorocké vízie, Mesut presviedča Hazeranov, že spásu jednej strany možno dosiahnuť iba úplným vyhubením tej druhej. Dedinčania prijímajú túto myšlienku s nadšením. Hnaní pocitom krivdy a spravodlivého hnevu sa vnímajú skôr ako obrancovia svojej zeme než ako tí, ktorí si ju nárokujú na úkor susedov. Hoci je príbeh filmu založený na skutočných udalostiach, Emin Alper zámerne stiera hranice medzi snom a realitou a kombinuje realistické prvky s výrazne štylizovanou estetikou, čím vytvára nadčasový príbeh s výrazným aktuálnym presahom. Film získal Veľkú cenu poroty na Medzinárodnom filmovom festivale Berlíne 2026.
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
