Konvergencie 2026: RAJTER, DOHNÁNYI, BRAHMS: kvartetá / záverečný koncert
JarmokVstupnéExteriér
NEDEĽA / 18. 10. 2026 / Koncertná sieň Klarisky / 19:00 RAJTER, DOHNÁNYI, BRAHMS: KVARTETÁ záverečný koncert 27. ročníka festivalu PROGRAM Ľudovít RAJTER (1906 – 2000) Sláčikové kvarteto č. 1 E dur / String Quartet No. 1 (1929) Ernő DOHNÁNYI (1877 – 1960) Sláčikové kvarteto č. 2 Des dur, op. 15 (1906) / String Quartet D-flat Major, Op. 15/2 V4 String Quartet Miranda LIU (USA-HU), 1. husle Daniel RUMLER (SK), 2. husle Tomáš KREJBICH (CZ), viola Bartosz KOZIAK (PL), violončelo prestávka/intermission Johannes BRAHMS (1833 – 1897) Klavírne kvarteto č. 1 g mol, op. 25 / Piano Quartet No. 1 in G Minor, Op. 25 Daniel RUMLER, husle Martin RUMAN viola Jozef LUPTÁK, violončelo Nora SKUTA, klavír „V hudbe som vždy našiel útechu a radosť.“ Ľudovít RAJTER (1906 – 2000) Tri kvartetá, traja skladatelia a osem hudobníkov zo štyroch krajín. Na záverečnom koncerte Konvergencií vystúpi V4 String Quartet, ktorý v prvej polovici programu uvedie zriedkavo hrané sláčikové kvartetá Ernő Dohnányiho a skladateľa, dirigenta a pedagóga Ľudovíta Rajtera, ktorého 120. výročie narodenia si slovenská kultúra tento rok pripomína. Z dnešnej Bratislavy pochádzajúci skladateľ, klavírny virtuóz a dirigent Ernő Dohnányi (1877 – 1960) sa v Budapešti stal Rajterovým pedagógom kompozície a neskôr mu pomohol v dirigentskej kariére. Podobne sa zachoval Brahms, ktorý v umeleckých začiatkoch podporil Dohnányiho ako skladateľa, a ktorý viackrát navštívil dnešnú Bratislavu. Aj preto bude záver posledného konvergenčného večera patriť nádhernému Klavírnemu kvartetu g mol, op. 25 „alla Zingarese“ v interpretácii vynikajúcich slovenských interpretov. Koncert sa uskutoční v Klariskách, kde počas nedeľných omší hrávali ako študenti Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia na organe Rajterovi neskorší učitelia, Alexander Albrecht, Franz Schmidt a Ernő Dohnányi. // VSTUPENKY 17 - 20 EUR Cenu každej vsutpenky môžete ľubovoľne navýšiť. Podporíte tým Festival Konvergencie, ktorý v tomto roku nemá podporu z Fondu na podp
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
