r. S. Wollner, AT, 2026, české titulky, [15] , násilie, strach, 123 min. Tesne pred odchodom na rodinnú dovolenku na Tenerife sa Jessie vykradne von so svojim priateľom Luxom. Pod vplyvom drog Lux zaspí a nevšimne si, že Jessie kráča príliš blízko pri okraji strechy, na ktorej ležia... O rok neskôr Jessina mama Ella a jej mladšia sestra Melli opatrne nažívajú vo svojej novej krehkej rutine, ktorú naruší až opätovné stretnutie s Luxom. Hoci si to Ella nechce priznať, podvedome viní Luxa z Jessinej smrti. V náhlom impulze sa rozhodne vziať ho so sebou na dovolenku, pôvodne plánovanú s Jessie. Ale cesta, ktorá mala byť únikom a pokusom o odpustenie, sa mení na uzavretý priestor, kde sa nenápadne zmazávajú hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi spomienkou a túžbou znovu privolať to, čo už neexistuje. Tesne pred odchodom na rodinnú dovolenku na Tenerife sa Jessie vykradne von so svojim priateľom Luxom. Pod vplyvom drog Lux zaspí a nevšimne si, že Jessie kráča príliš blízko pri okraji strechy, na ktorej ležia... O rok neskôr Jessina mama Ella a jej mladšia sestra Melli opatrne nažívajú vo svojej novej krehkej rutine, ktorú naruší až opätovné stretnutie s Luxom. Hoci si to Ella nechce priznať, podvedome viní Luxa z Jessinej smrti. V náhlom impulze sa rozhodne vziať ho so sebou na dovolenku, pôvodne plánovanú s Jessie. Ale cesta, ktorá mala byť únikom a pokusom o odpustenie, sa mení na uzavretý priestor, kde sa nenápadne zmazávajú hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi spomienkou a túžbou znovu privolať to, čo už neexistuje.
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
