DIVADLO ZA ZRKADLOM – Závislé divadlo - Slnko T Ufóni / premiéra
DivadloVstupnéExteriér
UPOZORNENIE! NIE JE VHODNÉ PRE MALOLETÝCH DIVÁKOV! V predstavení sa používajú vulgarizmy a témy pre dospelých. Závislé divadlo -kultúra, ktorú vám mama neschválila. „Najnepochopiteľnejšie na celom vesmíre je to, že je pochopiteľný." Absurdná komédia o stretnutí, ktoré nikto nečakal — a ešte menej si ho vedel vysvetliť. Na zapadnutej policajnej stanici skončí mimozemšťan Milan, ktorého tam nedopatrením privedie neschopný policajt Šaňo, presvedčený, že ide o „dôkaz". Medzi vypĺňaním formulárov a vypočúvaním sa postupne otvárajú otázky zmyslu existencie, narodenia a podstaty vesmíru — až kým sa neukáže, že návšteva z ďalekej budúcnosti ľudstva má oveľa pozemskejší motív. Paralelne sledujeme cestu dvoch mimozemských pútnikov, Zorba a Kraxa, ktorí sa vydávajú na záchrannú misiu za Milanom — no ich cesta sa naprieč galaxiou mení na sériu banálnych katastrof, kvôli ktorým na miesto dorazia s výrazným meškaním. Hra voľne vychádza zo skutočnej udalosti známej ako Gaffney Aliens, ktorá sa v roku 1966 odohrala na ceste West Buford Street Extension v Južnej Karolíne — spojenej s údajným stretnutím dvoch amerických policajtov s mimozemskou bytosťou. Časti dialógov čerpajú inšpiráciu z dokumentov Projektu Blue Book, vyšetrovania UFO javov vedeného americkým letectvom v druhej polovici 20. storočia. Inscenácia má podobu hybridného, multimediálneho tvaru, v ktorom sa byrokracia, filozofia a nekonečná trpezlivosť vesmíru stretávajú s ľudskou i mimozemskou neschopnosťou robiť veci jednoducho. Tvorivý tím: Autor/Réžia: Richard Pepucha Dramaturgia: Samuel Krejčír Realizácia bábok: Amélia Pazúriková Vizuál: Richard Pepucha Hudba: Alica Schostok, Richard Pepucha Hrajú: Matej Janšto, Benjamín Lacko, Ondrej Novotný, Samuel Krejčír, Richard Pepucha
Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe l’oeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u profesora Rudolfa Filu, ktorí od konca 70. rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na VŠVU u prof. D. Milyho a prof. P. Matejku. V r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj. Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie.
Výstava Za zatvorenými dverami otvára intímny priestor, v ktorom sa domov a súkromie premieňajú z iluzórneho bezpečného prístavu na implozívnu pascu. Prezentované diela nahliadajú do miest, ktoré bežne zostávajú skryté pred vonkajším pohľadom, teda do zón osobnej stagnácie, potláčaných tráum a telesného odcudzenia.
Výstava predstavuje skupinovú tvorbu Bratislavčanov Cyrila BLaža, Borisa ONDreičku a Stana DančIAKa. Je 30. výročím rovnomennej výstavy Blondiak, ktorá sa uskutočnila v Galérii Cypriána Majerníka na Hurbanovom námestí v roku 1996. Galérii Cypriána Majerníka bola neskôr na čas presídlená práve do Zichyho paláca na Ventúrskej. Pôvodne založená v roku 1957, bola Galéria Cypriána Majerníka venovaná mladému umeniu (v pôvodne bytovom dome excelentného funkcionalistického architekta Christiana Ludwiga z roku 1937, na mieste Ramharterovho domu, z roku 1840) po SNG najstaršou galériou. Galérie nahradila pôvodné Cafe Regina. V roku 1967 v nej vystavoval aj 30-ročný Stano Filko svoj projekt Externé prostredie – komunikácia. Výstava nemapuje len práce spomenutých autorov, ale cez metódu tvorby vo vybraných lokáciách majoritne v Starom meste, aj mesto a jeho zmeny z perspektívy umelcov, jeho patriotov. Vyslovene sa dotýka aj takých symbolických fenoménov ako Bratislavské rožky či pivo Stein. Spomenuté kolektívne produkcie sa tvorili predovšetkým v podnikoch (z ktorých mnohé už neexistujú alebo prudko zmenili svoj pôvodný naturel) ako Luxor a Tulipán na Štúrovej, U Michala na Sedlárskej, Depreso na Ventúrskej, hotel Devín na Riečnej, Savoy, Carlton, Verne a Korzo na Hviezdoslavovom námestí, Krym na Šafárikovom námestí, Danubius na Fajnorovom nábreží, Bufet pod Starým mostom na Tyršovom nábreží, či Funus na Kalvárii, ale aj v Sade Janka Krála či kaviarni plavárne Centrál. Takže charakter tejto výstavy je aj pamätnícky (pamäť súčasnosti).
